Písal sa 1. august roku 1944 a v najslávnejšom denníku všetkých čias schli posledné slová. Napísala ich Anna Franková.
 
Mohol to byť obyčajný denníček...
 
Viedlo si ho však dievča židovského pôvodu v časoch, kedy svet pustošila druhá svetová vojna. Antisemitizmus, ktorý sa postupne rozpínal v celom Nemecku, zasiahol aj rodinu Frankovcov. Rozhodli sa preto pred hroziacim nebezpečenstvom utiecť do Holandska, no ani dovtedy politicky neutrálna krajina nedokázala rodine zabezpečiť ochranu. Keď Anninej staršej sestre Margot prišlo 5. júla 1942 povolanie do pracovného tábora, hlava rodiny Otto Frank presne vedel, čo robiť - spolu s rodinou sa ukryl do tajnej skrýše vybudovanej v nepoužívaných priestoroch firemného skladu. O pár dní neskôr sa k nim pridali ďalší - Ottov firemný partner Hermann van Pels s rodinou a doktor Fritz Pfeffer. Nemalá skupina spolu žila niečo vyše dvoch rokov, kým ich skrýša nebola odhalená a všetci jej obyvatelia boli následne prevezení najprv do zberného, neskôr do koncentračného táborov.
 
 
 
… ale stalo sa z neho svedectvo útlaku.
 
Jednou z mála radostí, ktoré Anne v kryte ostali, bol jej denník. Dostala ho ako darček na svoje trináste narodeniny, krátko pred útekom do krytu. Spočiatku sa zápisky podobali typickému denníčku puberťáčky, aj keď tu a tam prezrádzali mnohé o utrpení židovského obyvateľstva v tej dobe. Annin spôsob písania sa ale zmenil na jar v roku 1944, keď si vo vysielaní rádia Oranje vypočula reč holandského ministra školstva Gerrita Bolkesteina z exilu. V krátkom vystúpení nabádal holandský ľud, aby si poctivo zapisoval a uchovával svoje spomienky na útlak, ktorý obyvatelia museli počas vojny znášať. Jeho slová inšpirovali Annu natoľko, že svoj denník začala systematicky upravovať a prepisovať - vyškrtávala z neho nudné a nevhodné pasáža, iné zas dopisovala. Práca ju pohltila natoľko, že snívala o vydaní svojich zápiskov v knižnej podobe a o kariére spisovateľky.
 
Z osobných zápiskov je umelecké dielo
 
Annin sen sa splnil až po vojne, v čase, keď bola autorka denníka už po smrti. Vtedy sa Annine zápisky dostali do rúk jej otcovi - jedinému preživšiemu z rodiny. Hĺbka myšlienok jeho dcéry urobila na Otta veľký dojem a rozhodol sa splniť Annin sen. S malými úpravami vydal celý príbeh o ukrývaní sa ako knihu v roku 1947.
Dnes je Annin denník preložený do vyše sedemdesiatich jazykov sveta a adaptovaný do divadelnej i filmovej podoby. Jej zápisky sú vydávané stále nanovo aj pre českých a slovenských čitateľov, vďaka čomu toto výnimočné svedectvo nestráca na popularite. U nás je Annino dielo najznámejšie pod názvom Denník alebo Denník Anny Frankovej. Českým čitateľom sa tohto roku kniha po prvý raz predstavuje pod názvom, akým ju chcela Anna pomenovať - Zadní dům od nakladateľstva Triáda. Výnimočné dnes nie je ani komiksové spracovanie príbehu, čím sa z neho stáva nie len nesmrteľné svedectvo o dospievaní a utrpení Židov počas vojny, ale aj výtvarne bohaté umelecké dielo.
 
 
Zdroje:
https://www.annefrank.org/en/anne-frank/who-was-anne-frank/
http://www.i-triada.net/index.php?str=detail.php&id=291