Ako prestať hromadiť nepotrebné veci? Základy declutteringu v kocke
Kôpka listov od babky vám sentimentálne pripomína jej vôňu. Vďaka sezónnym hrnčekom sa vždy tešíte na sviatky. Krabicu so starým oblečením si nechávate “pre istotu” v skrini, keby náhodou nadišla šanca ho znovu využiť. Niet divu, že tak veľa ľudí má problémy s hromadením vecí – je ľahké si k nim vytvoriť vzťah, a o to ťažšie sa ich potom zbaviť. Ako teda tento problém riešiť?
Všetky predmety v domácnosti majú svoj príbeh. Niektoré nás vracajú späť v čase, iné nám pripomínajú ľudí, ktorých už po svojom boku nemáme a ďalšie sú jednoducho pre radosť. Avšak keď sa tieto veci začnú hromadiť, z pár kúskov pre radosť sa stane skladisko, ktoré nás paradoxne o šťastie môže podvedome oberať.
Ako sa s tým vysporiadať, vedieť vytriediť len to najdôležitejšie a dokázať sa rozlúčiť s tým, čo je navyše? Máme pre vás 5 praktických krokov, ako na to. Najprv sa však pozrime na dôvody, prečo k hromadeniu dochádza.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Dôležitým krokom na ceste k zorganizovanému domovu je decluttering. Decluttering (odvodené od slova clutter - neporiadok) znamená robiť poriadok, pričom dávame preč veci, ktoré nemáme radi, nepotrebujeme alebo nepoužívame. Tým, že sa týchto vecí zbavíme, získame oveľa viac - priestor, slobodu a duševný pokoj.
Prečo dochádza k hromadeniu vecí?
Keď začneme upratovať a triediť, napadá nám tisíc dôvodov, prečo si veci nechať a nevyhodiť ich. Čo konkrétne však spôsobuje, že máme problémy s hromadením?
1. Sentimentálny vzťah k veciam
Predmety v nás často vyvolávajú spomienky na ľudí alebo milé momenty zo života. Otcov hrdzavý bicykel môže mať stále miesto u vás v garáži, hoci sa bicyklujete len výnimočne – pretože vám pripomína bezstarostné chvíle spojené s ním.
Dôvody môžu byť aj povrchnejšie. Na Vianoce si chcete spraviť radosť, tak si kúpite hrnček so snehuliakom. Avšak aj na Veľkú noc sa chcete niečím potešiť, tak si kúpite aj hrnček so zajačikom. Vecí, ktorými ste sa chceli potešiť, potom máte plnú skrinku a nestíhate ich naplno využiť – či už ide o riady, oblečenie alebo dekoratívne predmety.
Niekedy sa teda skrátka na veci emočne naviažeme a kvôli sentimentálnemu putu je ťažké sa ich vzdať.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Ľudia často hromadia veci, pretože im poskytujú pocit istoty a bezpečia. Veci nám pripomínajú dôležité momenty, spájajú nás s ľuďmi, ktorých máme radi, alebo s obdobím, na ktoré nechceme zabudnúť. Keď máme vecí viac, ako dokážeme reálne využívať, strácame prehľad o tom, čo vlastníme. Veci sa hromadia v skriniach a zásuvkách, kde ostávajú zabudnuté.
Niekedy hromadíme veci aj preto, že sa bojíme „nedostatku“ alebo pocitu viny, že niečo vyhodíme. No práve uvoľnením priestoru si vytvárame miesto pre nové zážitky, ľahkosť a väčšiu slobodu v každodennom živote.
Niekedy hromadíme veci aj preto, že sa bojíme „nedostatku“ alebo pocitu viny, že niečo vyhodíme. No práve uvoľnením priestoru si vytvárame miesto pre nové zážitky, ľahkosť a väčšiu slobodu v každodennom živote.
2. Strach, že vyhodenie oľutujeme
Veta, ktorú všetci veľmi dobre poznáme: „Ale čo ak to jedného dňa predsa len využijem?". Domácu pekárničku alebo mixér na smoothies vyberiete zo špajze raz za rok, no pri triedení si poviete, že ju možno v budúcnosti využijete viac. Avšak to “možno” nikdy nepríde, a veci na výnimočné použitie sa vám tak doma nakopia.
3. Veľká materiálna hodnota
Keď za niečo dáte veľa peňazí, je vám viac ľúto sa s tým rozlúčiť, pretože máte pocit, že ste toho museli viac obetovať. Nahovárate si, že investícia sa vám musí vyplatiť a danú vec musíte využiť primerane k jej hodnote. No keď ju máte len odloženú v poličke, možno je na mieste zvážiť, či nebude lepšie ju predať na bazári alebo vymeniť za niečo, čo sa vám bude hodiť viac.
Patologické zhromažďovanie: Kedy je hromadenie naozajstný problém?
Môže prísť moment, kedy sentimentalita prekročí hranice a stane sa vážnym problémom. Ako rozoznať, že to naozaj treba riešiť?
V jednoduchosti povedané, od chvíle, keď vám hromadenie začne narušovať chod každodenného života – teda osobné šťastie, vzťahy, fungovanie v práci – je načase sa nad tým zamyslieť. Napríklad: hádate sa na túto tému s partnerom a predstavuje pre vás psychickú záťaž? Chodíte neskoro do roboty, pretože nikdy neviete nájsť to, čo potrebujete? Míňate priveľa peňazí na veci, ktoré vám robia krátkodobú radosť, ale v skutočnosti len zahlcujú domácnosť?
Takzvané chorobné hromadenie je poruchou, ktorá je často dôsledkom iných psychických problémov. Zväčša ju sprevádzajú ďalšie poruchy – či už ADHD, OCD, depresie, úzkosti alebo závislosti.
Hromadenie vecí na prvý pohľad vyzerá neškodne, no následky môžu byť hlbšie, ako si myslíme.
👉 Vedecké výskumy potvrdzujú, že neporiadok vyčerpáva náš mozog.
Podľa výskumu Princetonskej univerzity vizuálny neporiadok bojuje o našu pozornosť a časom opotrebováva naše kognitívne funkcie. Organizácia Nuvance Health dodáva, že hromadenie predmetov znižuje kapacitu pracovnej pamäte, sťažuje rozhodovanie a zvyšuje hladinu stresu a úzkosti.
👉 Neporiadok sťažuje aj tie najjednoduchšie domáce práce.
Pravidelné upratovanie, keď je váš dom preplnený vecami, je takmer nemožná misia. Zoberte si také jednoduché utieranie prachu – ak máte na poličkách a v skrinkách veľa vecí, neustále musíte niečo posúvať sem a tam, aby ste ich poriadne utreli.
Variť v neusporiadanej kuchyni je takisto problém: nedostatok voľného miesta a dilema, aký riad použiť, vedia veci pekne skomplikovať. Neusporiadaná domácnosť takto vytvára pocit záťaže a už len obyčajné každodenné udržiavanie poriadku nás môže vyčerpávať.
Čím viac vecí doma máme, tým sa z každej malej úlohy stáva náročnejší a väčší “projekt”. Aj päťminútové upratovanie v takejto domácnosti vás potom vie poriadne unaviť.
Decluttering v 5 krokoch: Ako sa rozhodnúť, čo vyhodiť?
Decluttering, teda debordelizácia alebo zbavovanie sa vecí, neznamená zahodiť všetko bez rozmýšľania. Cieľom je zmeniť svoj pohľad na to, čo je pre vás naozaj dôležité a prehodnotiť, prečo máte potrebu nakupovať nové veci.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Na tomto upratovaní sa mi najviac páči to, že nejde len o upratovanie nášho priestoru a vecí v ňom. Je to proces, pri ktorom sa učíme zamýšľať nad tým, ako žijeme a ako chceme žiť. Upratovanie sa tak týka aj nás samých našich zvykov, hodnôt a predstáv o tom, čo je pre nás „dosť“.
Každý má túto hranicu nastavenú inde, ale mali by sme ju určovať s ohľadom na náš priestor, financie aj životné prostredie. Keď si uvedomíme, že menej vecí neznamená menej radosti, ale viac priestoru, energie a pokoja, začne sa nám žiť jednoduchšie. Upratovanie a vedomé nakupovanie nie sú o obmedzovaní, ale o slobode.
Každý má túto hranicu nastavenú inde, ale mali by sme ju určovať s ohľadom na náš priestor, financie aj životné prostredie. Keď si uvedomíme, že menej vecí neznamená menej radosti, ale viac priestoru, energie a pokoja, začne sa nám žiť jednoduchšie. Upratovanie a vedomé nakupovanie nie sú o obmedzovaní, ale o slobode.
Krok 1: Prehodnoťte, čo je pre vás dôležité
Či už uvažujete nad kúpou nových vecí alebo triedite tie, čo už máte, je dobré položiť si zopár otázok na zamyslenie. Opýtajte sa sami seba: páči sa mi naozaj samotná vec alebo len pocit, ktorý mi dáva? Je tento predmet naozaj užitočný – ako často ho používam/plánujem používať? Odpovedá realita mojim očakávaniam?
Ďalšia metóda, ktorá sa odporúča najmä pri kúpe nových vecí, je rozdelenie na etapy. Nekupujte si všetko hneď vtedy, keď na to máte chuť, ale počkajte určitú dobu, či danú vec stále budete chcieť. Takisto môžete postupovať pri vyhadzovaní.
Spája sa s tým aj snaha o väčšiu udržateľnosť. Keď si namiesto piatich pekných kúskov oblečenia, ktoré vydržia rok, za tú istú cenu kúpite jeden, ktorý vydrží niekoľko rokov, budete menej zahltení, dlhodobo ušetríte a uprednostníte kvalitu pred kvantitou.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Triedenie a rozhodovanie, čo si nechať a čo dať preč, býva pre mnohých fyzicky aj psychicky náročné. Je to však zručnosť, ktorá sa opakovaním zlepšuje. Proces declutteringu môže byť zdĺhavý a často sa pri ňom vieme zaseknúť. Nie preto, že by sme nevedeli triediť, ale preto, že si kladieme nesprávne otázky. Otázky ako „Čo ak to ešte niekedy budem potrebovať?“ alebo „Mohlo by sa to ešte zísť?“ nás väčšinou nikam neposunú. Len nás držia v kruhu nerozhodnosti.
Krok 2: Rozdeľte veci na funkčné a na emočné
Namiesto toho, aby sa celý domov stal zásobárňou emócií, vyčleňte hlavný priestor veciam, ktoré majú svoju praktickú funkciu a naozaj ich používate. Predmety spomienkové či emočné potom rozdeľte do samostatného priestoru.
- Čím menší priestor vyčleníte, tým lepšie sa vám bude rozhodovať. Keď máte plno vecí, najlepšie je vedieť vybrať tých pár, na ktorých vám naozaj záleží.
- Označte/popíšte si každú vec poznámkou, prečo je pre vás dôležitá. Prípadne pridajte aj popisok, ako často danú vec používate. Často možno zistíte, že dôvod nie je až taký závažný alebo ani neviete, prečo ju stále máte.
- U niektorých vecí si možno nebudete istí, čo s nimi. Vtedy môžete skúsiť krabicovú metódu, tj. vec odložíte preč z očí do krabice napríklad do pivnice či na povalu na niekoľko mesiacov. Ak predmet nebudete potrebovať, môžete sa ho zbaviť, v opačnom prípade si ho nechajte.
Ako sa naučiť triediť? Skúste minimalismus!
Podľa expertky na decluttering Márie Verešovej je minimalismus jedným z riešení, ktoré môžete skúsiť. Najmä, ak bývate v malom byte alebo nemáte toľko priestoru, by každá vec mala mať svoje miesto, svoju funkciu či ideálne viacero funkcií. Na úkor dizajnu a estetiky by ste sa mali zamerať práve na funkčnosť, aby sa dalo vo veciach dobre orientovať.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Namiesto toho skúste otázky, ktoré vás privedú bližšie k tomu, ako chcete žiť a čo je pre vás skutočne dôležité: Reprezentuje táto vec spôsob, akým chcem žiť? Slúži mi alebo ma skôr vyčerpáva? Je táto vec pokazená? Ak áno, stojí za to ju opraviť? Mohol by byť tento predmet pre niekoho iného oveľa užitočnejší? Je tento predmet naozaj hodný miesta, ktoré v mojom domove zaberá? Tieto otázky vám pomôžu pozrieť sa na svoje veci z inej perspektívy. Nie ako na predmety, ktoré máte, ale ako na predmety, ktoré slúžia vám. A to je veľký rozdiel.
Krok 3: Digitalizujte všetko, čo sa dá
Ak máte problém s hromadením sentimentálnych predmetov, skúste, či vám nebude stačiť digitalizácia. Niektoré spomienky nemusia zaberať fyzický priestor, aby zostali s vami. Takto tvoríte osobný digitálny archív, na ktorý sa nepráši, nezaberá police a je vždy k dispozícii.
- Vyfoťte si predmety, na ktoré ste naviazaní, kým ich vyhodíte. Budete si ich tak vždy mať ako pripomenúť.
- Ak hromadíte oblečenie, ktoré nevynosíte, skúste namiesto toho nahádzať oblečenie len do košíka, no nestláčajte tlačidlo "kúpiť". Alebo si vytvárajte kolekcie oblečenia na Pintereste, aby ste uspokojili svoju estetickú túžbu.
- Zálohujte si spomienky, aby ste o nich neprišli. Urobte si zálohy na externom disku aj v cloude (Google Drive, Dropbox, iCloud).
Krok 4: Darujte alebo vyhoďte
Niektoré veci nemusíte vyhodiť úplne a môžete im dať nový život.
- Darujte, čo sa ešte dá použiť. Neprečítané knihy, nevhodné darčeky, oblečenie v zlej veľkosti. Všetko viete darovať alebo predať iným, ktorí predmet využijú. Začnite od svojich kamarátov, pokračovať môžete na lokálnych swapoch či blších trhoch, a napokon môžete skúsiť online bazáre.
- Buďte realisti. Ak si roky sľubujete, že niečo dáte do opravy a raz tomu vdýchnete nový život, ten deň pravdepodobne nenastane sám od seba. Buď konajte okamžite a vrhnite sa na opravu čím skôr, alebo sa s predmetom rozlúčte.
Krok 5: Upevnite si návyky proti opätovnému hromadeniu
Keď už raz veci vytriedite, nezabudnite zaviesť aj opatrenia, aby do budúcna k hromadeniu vecí nedošlo znova. Ako na to? V prvom rade zistite, z čoho potreba hromadiť pramení.
- Reflektujte svoje emócie. Hromadíte veci zo smútku, pre potešenie či z nostalgie?
- V prípade potreby vyhľadajte podporu. Ak sa hromadenie stane paralyzujúcim, stále sa opakuje a máte problémy si prehltený domov zorganizovať, môže to byť znak toho, že potrebujete pomoc. Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) je veľmi účinná pre ľudí, ktorí sa dokážu naviazať na objekty alebo hromadia veci z iných príčin.
- Pomoc od okolia. Nové nákupy a triedenie starých vecí môžete riešiť s kamarátmi alebo členmi rodiny, ktorí vám ponúknu vonkajšiu perspektívu na užitočnosť danej veci. Pokiaľ vám hromadenie znemožňuje upratovanie, užitočnú pomoc môžete vyhľadať aj u pani na upratovanie.
Mária Verešová
Decluttering a Organizing Expert
Kľúčom je malé, ale konzistentné úsilie každý deň. Udržiavanie poriadku nie je jednorazová udalosť, ale spôsob myslenia a života:
- Buďte strážcom svojho priestoru. Rozhodujte, čo do vášho domova prichádza a čo z neho odchádza. Každá vec, ktorú si domov prinesiete, by mala mať svoj zmysel a svoje miesto.
- Po použití vracajte veci späť na ich miesto. Je to jednoduchý, no mimoriadne účinný návyk, vďaka ktorému sa neporiadok ani nestihne vytvoriť.
- Praktizujte uvedomelé nakupovanie - opak impulzívneho nakupovania. Pred každým novým nákupom sa spýtajte: Potrebujem to? Mám pre to miesto? Bude mi to naozaj slúžiť?
- Snažte sa domíňať skôr, než kúpite nové. Či už ide o kozmetiku, čistiace prostriedky alebo potraviny, využite to, čo máte, a až potom doplňte zásoby.
- Riešte malé problémy, kým sa nezmenia na veľké. Malá kôpka papierov sa triedi ľahko, veľká kopa už odrádza.
Ako zabrániť hromadeniu do budúcna?
Triedenie vecí nie je záležitosť jednej chvíle, ale ovplyvňuje váš každodenný život. Preto ho nepodceňujte, dajte si na ňom záležať a zapracujte na návykoch, ktoré vám umožnia sa problémom do budúcna vyhnúť.
- Pravidlo jedna ku jednej. Zjednodušene povedané, keď si kúpite jednu novú vec, jednej starej sa zbavte. Alebo naopak, novú vec si kúpte vtedy, keď vám nejaká stará prestane slúžiť.
- Pravidelná revízia. Pravidelne (napr. raz za 3 mesiace alebo vždy na jar) si prejdite všetky veci, ktoré máte a zhodnoťte, čo potrebuje náhradu, čo treba zlikvidovať a čo možno darovať.
- Selektívnosť pri nákupe. Nerobte nákupy bezmyšlienkovite, nastavte si na nich nejaký proces, v ktorom zistíte, či vec naozaj realisticky využijete vzhľadom na očakávania.
