Syndróm vyhorenia na materskej dovolenke

Pomenovanie “parental burnout” či rodičovské vyhorenie prvýkrát použili belgické psychologičky Isabelle Roskam a Moïra Mikolajczak. Popísali ho ako syndróm vyčerpania spojený s úlohou rodiča a rodičovstvom ako takým. Vyznačuje sa pocitom úzkosti a neistoty z neschopnosti dobre vychovávať svoje deti.

Ide teda o stav, ktorý postihuje rodičov, z veľkej časti predovšetkým matky, kedy zažívajú vyčerpanie a chronický stres. To všetko v dôsledku nereálnych rodičovských nárokov a povinností, ktoré si na seba neprimerane často kladú aj sami. Nejde o nič, čo by ste si mali vyčítať alebo sa za to obviňovať, je však potrebné situáciu včas začať riešiť. Tento stav totiž môže veľmi ľahko ovplyvniť fyzické aj duševné zdravie a mať negatívne dopady na celú rodinu, ako Mikolajczak, Roskam a ďalší popísali v štúdii z roku 2018.

Príčin môže byť hneď niekoľko. Najčastejšie je to však kombinácia viacerých faktorov, ktoré sa postupom času nahromadia, až napokon dôjde na stav vyhorenia.

Hlavnou príčinou rodičovského vyhorenia však aj naďalej zostáva nerovnováha medzi prísnymi nárokmi na výchovu a schopnosťou tieto nároky dlhodobo a udržateľne plniť. Aké ďalšie konkrétne príčiny syndrómu vyhorenia poznáme?

Medzi jednu z najčastejších príčin patrí izolácia. Matky s dieťaťom trávia väčšinu času samé doma, čo prirodzene môže priniesť pocity osamelosti. Už nemajú toľko času a príležitostí na stretávanie sa s priateľmi, ako tomu bolo napríklad v období pred dieťaťom. Niektoré bábätká sú navyše viac úzkostné a ťažko znášajú zmeny, takže aj napriek snahe situáciu zmeniť a vyjsť do spoločnosti môže ísť pre matky o skutočnú výzvu. 

Starosť a starostlivosť o dieťa je fyzicky aj psychicky náročná. Nedostatok spánku, nepredvídateľnosť situácií a nároky na celodennú starostlivosť môžu viesť k absolútnemu vyčerpaniu.

S narodením dieťaťa sa zo žien stávajú matky. Nová rola, nové povinnosti a výzvy. Táto zmena so sebou často prináša potlačenie všetkých ostatných rolí, čo vedie k strate identity a osobných záujmov.

Nedostatok podpory a pochopenia od partnera, rodiny alebo priateľov prispieva k pocitu izolácie, ku zvýšenému stresu a podporuje riziko rodičovského vyhorenia.

S dieťaťom sa prirodzene menia priority. Jedna z nich začne silno prevyšovať ostatné: zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa. Všetka pozornosť smeruje na dieťa a vlastné potreby sú potlačené do ústrania. 

Prevencia je dôležitá. Nemusíte sa báť, že každý rodič sa nutne musí na ceste rodičovstva stretnúť so syndrómom vyhorenia. Niekomu môže pomôcť k rodičovstvu pristupovať uvedomelo, byť si istý sám sebou a poznať svoje hranice a limity, a tie neprekračovať.

Dôležitá je aj podpora rodiny a partnera. Ak máte pocit, že nedostávate dostatok porozumenia a empatie, porozprávajte sa. Ako inak ešte môžete skúsiť predísť syndrómu rodičovského vyhorenia?

Ak stále veríte v ideál dokonalého rodiča, nesnažte sa ho za každú cenu naplniť. Pre vaše dieťa budete najdokonalejší, pokiaľ sa aj vy sami budete cítiť v pohode. Deti sú ako špongie: nasávajú vaše konanie, reakcie aj správanie. Pokiaľ budete spokojní vy, bude spokojné aj vaše dieťa.

Neklaďte na seba viac, než dokážete splniť. Rodičovstvo nie je súťaž, neporovnávajte sa s ostatnými rodičmi na sociálnych sieťach ani v realite. Vždy totiž vidíte iba zlomok toho, čo skutočne zažívajú. Navyše rodičovstvo je pre každého individuálne: len preto, že vy nemáte rovnakú skúsenosť ako niekto iný, neznamená, že je ste ako rodič o niečo horší alebo menej schopní. 

…efektívne. Pri plánovaní rodičovských povinností si nezabúdajte vyhradiť priestor aj pre svoj osobný čas. Každý deň si doprajte aspoň chvíľku len sami pre seba a užite si ju podľa svojich aktuálnych potrieb a predstáv. Ak je na vás bábätko silno naviazané a príde vám nemožné chvíľku voľna uskutočniť či naplánovať, môžete začať pomaly s pár minútami a postupne sa dopracovať k dlhšej pauze venovanej sebe samej a svojim záujmom.

Nenechajte sa rozhodiť situáciami a ľuďmi, ktorí vás na ceste rodičovstvom stretnú. Občas sa niečo nepodarí podľa plánu, občas sa prihodia nečakané situácie a často natrafíte aj na človeka, ktorý s vami nezdieľa rovnaký pohľad na rodičovstvo. Nenechajte sa tým zneistiť a pokaziť si náladu. Je rozdiel zdravo uvažovať o optimálnom spôsobe výchovy a spochybňovať seba ako človeka a matku len kvôli nevyžiadaným radám z okolia. 

Ak máte pocit, že sa vám nedostáva dostatočnej podpory zo strany partnera, povedzte mu to. Nie je nič horšie ako to v sebe dusiť.

A to neznamená len malú chvíľku počas dňa. Sem-tam si doprajte viac, odmeňte sa niečím, čo vás poteší a zahreje na srdci. Čas pre seba môže mať mnoho podôb a záleží iba na vás, ako s ním naložíte. Môžete si napríklad určiť deň v mesiaci, keď pravidelne vyrazíte s partnerom na rande len vy dvaja. 

Spánok a pravidelný odpočinok je alfou a omegou spokojného rodiča. V prvých mesiacoch až rokoch života batoľaťa to môže byť náročné až nemožné, obzvlášť ak sa potýkate so spánkovou regresiou. Ak sa vám však podarí bábätko uspať, neoberajte sa o spánok tým, že budete upratovať, prať, žehliť a ideálne sa ešte snažiť napiecť a navariť. Odpočívajte a netrestajte sa za to. Starostlivosť o dieťa je fyzicky náročná aktivita a aj vy si zaslúžite oddych.

Prijmite pomoc od profesionálov. Ak na sebe pozorujete znaky rodičovského vyhorenia a vyčerpania, neváhajte vyhľadať pomoc od psychológa alebo psychiatra.

Problémy s duševným zdravím sú rovnako závažné, ako napríklad zlomená ruka. Tiež by ste ju išli liečiť do nemocnice a nepotlačovali bolesť doma. Nepodceňujte teda svoje duševné zdravie a pocity spojené s vyhorením. Nebojte sa požiadať o pomoc. Nie je to hanba! Či už rodinných príslušníkov, kamarátov, alebo si najmite opatrovateľku. S jej pomocou získate čas, ktorý môžete venovať sami sebe, prípadne kamarátom a rodine, ktorí nebudú musieť strážiť bábätko.