InšpiráciaRodičovstvoRešpektujúca výchova

Rešpektujúca výchova: Ako si udržať autoritu aj dobrý vzťah s dieťaťom?

  14. Máj 2025,    13 min. prečítanie,
Lektorka, rešpektujúca mamička Lívia Mitterpach
Rešpektujúci prístup k výchove si za posledné roky získal mnoho priaznivcov, ale aj odporcov. Tí, ktorí ohľadom neho váhajú, ho považujú za príliš benevolentný a majú obavy, že bude viesť k nevychovaným deťom bez disciplíny. Ide ale o nedorozumenie, ktoré prehliada skutočné princípy rešpektujúcej výchovy.

Aké sú teda jej základy? Ako vyzerá v každodennom živote a v bežných situáciách? A ako si pri jej uplatňovaní udržať autoritu aj dobrý vzťah s dieťaťom? To všetko zistíte v článku.
Vedeli ste?
Podľa štúdie z roku 2019 je budovanie dôvery a pozitívneho vzťahu s rodičmi jedným z najväčších prediktorov šťastia a dobrého psychického zdravia dieťaťa.  

Základné princípy rešpektujúce výchovy

Rešpektujúca výchova predovšetkým zdôrazňuje detskú autonómiu a samostatnosť. Tvrdí, že by sme sa k deťom mali správať ako k dospelým ľuďom.

Je teda dôležité brať deti ako rovnocenné a budovať s nimi vzťah na základe vzájomnej dôvery, nie cez pozíciu autority s pomocou disciplíny. Dôvera a rešpekt ale majú byť naozaj obojsmerné, teda dieťa má rovnako tak rešpektovať vás, ako vy jeho. 

O svojich začiatkoch s rešpektujúcou výchovou nám porozprávala lektorka Lívia Mitterpach:

Na úvod o mne treba povedať, že som deti nemala rada a s pohŕdaním som sa pozerala na každého rodiča, ktorého dieťa nepočúvalo na slovo. Prvá som zdieľala príspevky o tom, ako sme my kedysi dostali jednu po papuli, čo nám napravilo čakry a nikto sa s nami o pocitoch nebavil a boli sme skvelí, úžasní, úspešní, vedeli sme, čo sa patrí, čo je slušnosť, čo je rešpekt, skrátka, boli sme posledná príčetná generácia.

Na počudovanie sa ale našiel muž, ktorý to so mnou vydržal a položil základný kameň mojej premeny. Raz, keď som sa snažila vyvolať hádku, sa ma spýtal: „Prečo sa správaš ako úplná krava, keď vlastne chceš len objať?“. A tam a vtedy sa TO stalo. Začiatok môjho nového JA v mojich 28ich rokoch.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Začala som veci riešiť inak, viac si všímať svoje prežívanie – čo kedy cítim, prečo, čo potrebujem, čo sa vo mne deje. A učila som sa to komunikovať smerom von. Toto je dôležité pre pochopenie kontextu, pretože sa nemôžeme baviť o rešpektujúcej výchove a vynechať z toho osobnosť rodiča: jeho prežívanie, jeho vzťah k sebe, premýšľanie, komunikáciu, hranice atď.
Zároveň ale nejde o úplne benevolentnú výchovu, keď si dieťa môže robiť, čo chce, a jeho potreby sú hierarchicky nad rodičom. Stále ide o pomerne štruktúrovaný prístup s pravidlami. Tie by mali byť pevne dané a dieťaťu jasne vysvetlené tak, aby pochopilo, prečo ich treba dodržiavať.

Poďme sa pozrieť na to, čo je ešte pre rešpektujúcu výchovu dôležité, a ako jej princípy vyzerajú v praxi.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Nemôžeme oddeľovať vnútro rodiča a jeho výchovu, lebo idú ruka v ruke. Ak rodič si nie je vedomý seba, svojich potrieb, nevie čo sa v ňom deje a prečo, nezvládne rešpektujúcu výchovu. A skĺzne do voľnej.

Uvedomme si, prosím, že rodičovstvo vôbec nie je o deťoch. Ale o rodičoch. Ak rodič nevie dať hranice ľuďom okolo seba, rodine, partnerovi, kolegom, nedokáže to ani voči dieťaťu. A vzťah bude jednostranne rešpektujúci.
Nájdite si hlídačku s rešpektujúcou výchovou ešte dnes!

1. Validácia

Pocity detí si zaslúžia uznanie (tj. máš právo sa tak cítiť”), a to aj v prípade, že ich správanie je nežiaduce a malo by sa napraviť.

Okrem iného je ale dôležité, aby dieťa chápalo, že aj vy máte svoje oprávnené emócie. Nemali by ste ich neustále potláčať na úkor spokojnosti dieťaťa, naopak – mali by ste ho viesť k empatii a pochopeniu, že aj vy máte svoje vlastné pocity a potreby, ktoré by nemali byť zanedbávané.

Príklad: Dieťa sa hnevá, pretože odchádzate z ihriska. Namiesto toho, aby ste povedali: „Prestaň fňukať, už musíme ísť!”, skúste napríklad: „Ako sa cítiš? Je oprávnené, že si smutný, je ťažké prestať v najlepšom, keď ťa niečo baví. Čo keby sme si naplánovali, kedy sa sem vrátime, nech sa na to môžeš začať tešiť?"
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Vďaka môjmu prístupu máme s dcérkou veľmi dôverný vzťah, kedy si navzájom veríme a ona vie, že ak jej ja poviem „Bude to v pohode,” tak naozaj bude.

Mala asi 2 roky, keď sme išli k doktorke s horúčkou a že urobia CRP. Sama som to nikdy nepodstúpila, ale videla som, že si sestrička chystá ihlu. Mala som asi 20 sekúnd, aby som na to dcérku pripravila.

Chytila som ju za ramienka, pozrela jej do očí a hovorím: „Zlatko, teraz dostaneš pichnutie do prsta. Môže to štípať alebo aj bolieť. Ja ťa budem držať za ruku, ani sa od teba nepohnem a zvládneme to. Spolu.“ Nakoniec sa na to dcérka aj pozerala, vypadla jej slzička a zvládli sme to.

2. Zodpovednosť za vlastné konanie

Namiesto uplatňovania autority a vynucovania poslušnosti pomocou trestov, keď sa dieťa nespráva žiaducim spôsobom, mu dajte možnosť pocítiť následky vlastných činov. Dieťa si vďaka tomu vyskúša prirodzené dôsledky, ktoré ho budú trápiť pri zlom rozhodovaní aj v dospelosti, namiesto arbitrárnych trestov.

Príklad: Dieťa si nechce v chladnom počasí dať bundu. Namiesto vyhrážania sa v štýle „Obleč si ju, inak večer nebude rozprávka!”, ponúknite voľbu: „Oblečieš si ju teraz sám alebo ju vezmeme so sebou a dáš si ju, keď ti bude zima?”

Medzi prirodzené dôsledky nutne nepatria len citeľné zmeny, ale aj vplyv na ostatných:„Keď sestre odmietneš požičiavať hračku, bude smutná a nebude sa s tebou chcieť hrať.”

3. Ponúkanie možnosti miesto vynútenej poslušnosti

Keď dieťa niečo poruší alebo vás hnevá, zvyčajne si vybíja frustráciu z toho, že má istú nenaplnenú potrebu. Snažte sa zistiť, čo dieťa potrebuje a ponúkajte mu možnosti namiesto toho, aby ste frustráciu zhoršili ďalším potlačením potreby a trestom navyše.

Príklad: Je čas ísť do postele, ale dieťa nechce spať. Namiesto toho, aby ste ho nútili štýlom „Okamžite si bež ľahnúť a spať!”, dajte mu voľbu: „Chceš si pred spaním spoločne prečítať rozprávku alebo vypočuť audioknihu?” 

To zmení jeho perspektívu na rozhodovanie z „ísť spať alebo neísť spať” na „ísť spať a prečítať si predtým rozprávku alebo ísť spať a vypočuť si audioknihu”.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Trestaním získame strach v druhých voči nám, a tým aj poslušnosť, samozrejme. Ale zo strachu.

Rešpekt získame tým, že si v prvom rade my sami budeme vážiť samých seba. Budeme v hlbokej úcte voči svojmu prežívaniu, budeme to vedieť vhodne komunikovať okoliu a sami sa o seba postaráme. Dáme najavo, že sme dôležití. Ak toto budete ako rodičia cítiť, ucítia to aj iní.

4. Sebestačnosť v riešení problémov

Učiť dieťa riešiť problémy a napraviť nevhodné správanie môžete odmalička. Bude v seba mať väčšiu dôveru a nebude závisieť od vás v momentoch, keď by niečo zvládlo aj samo. Samozrejme, je dôležité rozoznať, kedy vás dieťa naozaj potrebuje a byť mu nablízku.

Príklad: Dieťa prevrhne pohár s vodou. Namiesto toho, aby ste ho pokarhali, spýtate sa: „A čo urobíme, keď sa nám toto stane?” Naučíte ho, že sa nehody stávajú a ukážete mu dôveru v tom, že dokáže riešiť svoje problémy sám za seba.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Je veľmi dôležité, aby vo vás dieťa videlo lídra, na ktorého sa môže spoľahnúť v krízovej chvíli. Niekoho, kto dieťa povedie, hoci aj nepríjemnou cestou, ale s dôverou ho môže nasledovať.

To nebude nikdy možné, ak si rodič nebude vážiť samého seba, bude dávať dieťaťu slobodu aj v témach, na ktoré nemá kapacitu (zdravie, zuby, spánok) a dieťa sa bude musieť spoliehať samé na seba.

5. Choďte pozitívnym príkladom

Buďte vzorom v tom, že budete znázorňovať trpezlivosť a milé správanie. Dajte tiež najavo, že je pre vás dôležité stanovovanie hraníc vo vzťahoch a rešpekt aj u iných ľudí, než sú vaše deti. Deti vás vo veľkom kopírujú, preto je táto časť jednou z najzásadnejších.

Príklad: Namiesto záporných, negatívne naladených viet typu, „Prestaň toľko kričať!”, použite pozitívnejšiu formuláciu, ako: „Čo keby sme skúsili hovoriť viac potichu?”. Dajte si tiež pozor, aby ste neboli negatívni voči sebe („Ja som ale sprostá!”), lebo aj v tomto vás deti vedia odpozorovať a zopakovať.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Pýtajte sa samých seba: „Som v tomto rozhodnutí okej? Cítim sa v tomto nastavení dobre? Je táto dohoda pre mňa akceptovateľná?" Tieto otázky vám pomôžu ukázať, či ste stále v obojstranne rešpektujúcom vzťahu alebo už len jednostrannom.

Samozrejme sa aj zaujímajte o iných ľudí a dávajte im rovnaké otázky – najmä ak ide o deti. Vnímajte ich potreby a pocity. Pýtajte sa, čo potrebujú, ako to potrebujú a podobne.

Pozor! To, že sa niekoho opýtame, čo a ako potrebuje, neznamená, že to aj všetko splníme. Zmyslom je zaujímať sa, napojiť sa na druhého, pochopiť ho.

6. Pevné ustanovenie a dodržiavanie hraníc

Deti prirodzene testujú hranice pravidiel, ktoré ste si nastavili. Buďte konzistentní a nepodľahnite – je zásadné, aby dieťa aj v období vzdoru pochopilo, že nesmie prekročiť hranice.

Príklad: Dieťa vám robí napriek, nechce prestať skákať na posteli. Nenechajte to tak, aj keď ste vyčerpaní. Zasiahnite, jasne pripomeňte, že ste sa dohodli, že na posteli sa neskáče. Počítajte s tým, že sa dieťa môže prejaviť záchvatom hnevu – buďte empatickí a podporte ho, ale trvajte na dodržaní pravidiel.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Tým, že som nemala očakávania, že poviem zázračnú formulku a dieťa bude šlapať ako hodinky, tak som sklamania nezažívala a ani nezažívam. Práve naopak.

Avšak je pravda, že keď mala dcérka prvú pubertu medzi 3 a 3,5 roka, prevracala očami a vzdychala, keď mala niečo urobiť, to bola trošku výzva pre mňa. 😀 Ale vedela som, že je to viac o mne, ako o nej. To moje vnútorné dieťa do mňa štuchalo, či jej dovolím sa takto správať, keď my sme nemohli. 

Pre vysvetlenie – dcérka všetko urobila, len skrátka dávala najavo, ako sa jej nechce. Potom to prešlo a ja som rada, že sme to zvládli bez drámy.

Je rešpektujúce rodičovstvo pre všetkých?

Občas rešpektujúca výchova vyhovuje rodičom, ale nemusí sedieť konkrétnemu dieťaťu. Môže sa líšiť napríklad miera, do akej dieťa potrebuje štruktúru a externú validáciu.

Preto niektoré deti môžu lepšie reagovať na prvky autoritatívnej výchovy, pretože v nich striktne daný systém pravidiel vyvoláva väčší pocit bezpečia. Iným zase prospeje väčšia flexibilita spojená s rešpektujúcou výchovou.
Zároveň ale nemusíte uplatňovať prístup „všetko alebo nič”. Je úplne v poriadku vytvoriť si vlastný systém, kombinujúci tradičné metódy výchovy s rešpektujúcim prístupom. To do istej miery možno bude nevyhnutné, hlavne ak dávate dieťa na stráženie starým rodičom. 

Zmena medzi prístupmi k výchove môže byť pre dieťa mätúca a viesť k emočným záchvatom. U starých rodičov v sebe dieťa bude zadržiavať emócie, aby sa pred nimi mohlo správať ako dobre vychované podľa ich štandardov, ale akonáhle sa vráti domov, kde sa cíti bezpečne a nemusí nič predstierať, dôjde k emočnému výbuchu.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Mala som 32 rokov, keď sa nám narodila dcérka, a to som ešte netušila, aké 13. komnaty vo mne pootvára. Všetky autopiloty sa drali na povrch, veľmi som chcela reagovať na ňu tak, ako kedysi reagovali na mňa, ale súčasne niečo vo mne hovorilo, „Veď si spomeň, ako si sa ty cítila vtedy!“

A veru som si pamätala, a tak som reagovala na dcérku inak. Tak, ako som chcela, aby kedysi reagovali na mňa. Nedávala som tomu nijaký názov, ale začala som tušiť, že to, čo sa volá rešpektujúca výchova naozaj existuje a určite to nie je voľná výchova.

Vnímala som svoje vedenie dcérky ako obojstranne rešpektujúci vzťah.
Pokiaľ si na rešpektujúci prístup naozaj potrpíte a chcete byť dôslední, nájdite si hlídačku s rovnakým pohľadom na svet. 
Nájdite si hlídačku, ktorá má rovnaké výchovné metódy ako vy.
Rešpektujúca výchova nie je univerzálny kľúč, ktorý vyrieši každý problém, ale jej hlavné princípy – empatia, jasná komunikácia a vedenie bez strachu – je možné prispôsobiť tak, aby pomohli pri výchove detí s rôznymi osobnosťami.

Časté mýty o rešpektujúcej výchove

Čím je rešpektujúca výchova populárnejšia, tým viac rôznych interpretácií a konkrétnych prevedení sa objaví, ale o to viac sa tiež šíria rôzne mýty. Poďme si najčastejšie z nich rozobrať a uviesť veci na pravú mieru.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Dovolím si tvrdiť, že pochyby o rešpektujúcej výchove sa nezrodili v hlavách rodičov, ale v hlavách okolia. Snažia sa odradiť nových rodičov od toho, aby robili veci inak, pretože za prvé by to znamenalo, že oni robili niečo zle (a to si nikto nepripustí), a za druhé výsledky voľnej výchovy (ktorá je zamieňaná za rešpektujúcu) nevyzerajú vôbec dobre. A bohužiaľ tie výsledky vídam denne na ihriskách. 
❌ 1. mýtus: Rešpektujúce rodičovstvo = nulová disciplína a rešpekt k autorite zo strany dieťaťa.

✅ Fakt: Učenie rešpektu k autorite funguje tak, že vysvetlíte pravidlá. Dieťa sa neučí poslušnosti z vonkajšieho donútenia, ale z vlastného pochopenia a vnútornej motivácie. Pravidlá sa dôsledne uplatňujú, ale dieťa nie je za ich porušenie trestané a má možnosť poučiť sa do budúcnosti.

❌ 2. mýtus: Deti vychované rešpektujúcim spôsobom budú rozmaznané alebo prehnane sebavedomé, pretože im nechávate príliš veľkú autonómiu pri rozhodovaní.

✅ Fakt: Benevolentná výchova by znamenala ponechať dieťaťu nekonečné množstvo možností, čo by mohlo viesť k rozmaznávaniu. Rešpektujúca výchova však znamená, že dieťaťu sa poskytne obmedzený počet možností na základe vopred stanovených pravidiel, čo posilňuje schopnosť dieťaťa rozhodovať sa samostatne.

❌ 3. mýtus: Deti neurobia veci, ktoré nechcú robiť (ako je napr. čistenie zubov), pokiaľ k tomu nie sú donútené.

✅ Pravda
: Ak deťom dáte múdro na výber („vyčistíš si zúbky pred čítaním rozprávok alebo po?”), budú ochotné spolupracovať viac, ako keď ich k tomu budete nútiť. Deti síce „musia“ niečo urobiť, ale dáte im to najavo pozitívnym spôsobom.

Je dôležité si uvedomiť, že rešpektujúca výchova nie je o slobode a autonómii bez hraníc. Nedostatok jasných pravidiel vedie k rovnakej strate istoty a pocitu bezpečia, ako príliš prísne pravidlá. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde sa dieťa cíti chápané a v bezpečí. Každá rodina si môže tento prístup prispôsobiť tak, aby vyhovoval jej potrebám a hodnotám.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Všeobecné vnímanie na Slovensku je, myslím, stále veľmi skreslené – práve tým, že mnohí rodičia s voľnou výchovou ju stále volajú rešpektujúca. Toto bude podľa mňa ešte dlho trvať, než sa začne otáčať. 

Ak niekto dá video, v ktorom ho dieťa otĺka a nazve sám seba rešpektujúcim rodičom, alebo rodič zverejní výrok, že dieťaťu neumýva zuby, lebo to nemá rado a rodič rešpektuje jeho želania a potreby – tak sa asi nemôžeme čudovať odporu širokej verejnosti. Veď nakoniec, sama som k týmto odporcom patrila kedysi.

Ako sa naučiť viac o rešpektujúcom rodičovstve

Jeden z hlavných pilierov rešpektujúcej výchovy je aj sebarozvoj. Teda výchova dieťaťa je pre rodičov zároveň práca na sebe: prichádzate na vzorce z detstva, ktoré vám prenechali vaši rodičia a ktoré sa musíte odnaučiť. Preto je vhodné sa o tomto type výchovy neustále vzdelávať.
Pre rodičov, ktorí sa chcú dozvedieť o rešpektujúcej výchove viac, odporúčame nasledujúce zdroje.

  • Kniha Respektovat a být respektován. Česká kniha, považovaná za všeobecný základ. Obsahuje skôr teóriu, z ktorej sa môžete učiť, ale aj konkrétne príklady.
  • Kniha AHA! Rodičovstvo. Praktická príručka plná konkrétnych rád a každodenných situácií, ako budovať láskyplný vzťah s dieťaťom cez empatiu, rešpekt a zvládanie emócií.
  • Online semináre. Na internete nájdete množstvo online lekcií a seminárov, kde vás lektor naučí viac o rešpektujúcej výchove.
  • Filmy. Nielen knihy, ale aj filmy, ako je napr. V hlave, môžu byť dobrý zdroj informácií o empatickej výchove pre rodičov, ako aj pre deti.
Lívia Mitterpach
Lektorka, autorka profilu @mamina_s_hranicami
Som vždy kritizovaná, keď poviem, že nečítam ani nepočúvam o výchove. Vychádzam z vlastného prežívania, sebarozvoja a najmä zo spomienok na detstvo.

Čo ale študujem a zaujímam sa o to, tak je Všímavosť (Jan Benda). Veľa ma naučila aj panická porucha, ktorá ku mne zavítala, keď som mala 33 rokov.

Donútila ma sa hlboko zamyslieť nad sebou – čo robím, aké sú moje vzťahy k iným, k sebe a podobne. Veľmi som začala rozvíjať svoju všímavosť a pozitívne sa to odrazilo na celom mojom živote.

Tiež mám vynikajúcu terapeutku, a toto obzvlášť odporúčam každému človeku, nielen rodičom. Opäť by som rada zopakovala, že rodičovstvo je o nás. Zbytočne budete študovať kvantá kníh o deťoch, keď sami máte v hlavách bordel.
Neexistuje jedna správna metóda rodičovstva, ktorá by fungovala pre každého. Rešpektujúca výchova však ponúka nástroje, vďaka ktorým deti môžu vyrásť v sebavedomých a uvedomelých jedincov, ktorí majú dobrý vzťah s rodičmi, a to bez nutnosti obetovať ich poslušnosť. 

Pokiaľ vás tento prístup zaujal, skúste ho postupne implementovať do svojho každodenného života a sledujte, aký dopad má na vašu rodinu. Nikdy nie je neskoro sa vyvíjať a učiť – a ako potvrdí každý rodič, deti sú našimi najväčšími učiteľmi.

A čo váš názor na rešpektujúcu výchovu? Povedzte nám o ňom na Facebooku alebo Instagrame!
Chcete mať istotu, že vaše dieťa stráži spoľahlivá opatrovateľka?

Alžběta Novotná
Researcher na Hlídačky.sk
Zameriavam sa na obsah o maznáčikoch, upratovaní a rodičovstve. Ako skúsený pisateľ s láskou ku zvieratám rada zdieľam praktické rady aj overené informácie, ktoré môžu zjednodušiť každodenný život. ✨