Zrejme každá žena po zistení tehotenstva rozmýšľa, či to bude dievča alebo chlapec. A pravdepodobne úplne všetci tak trochu podliehame spoločenským stereotypom v tom, čo by malo robiť alebo nosiť dievčatko a aký by mal byť chalan. Prečo a kto vlastne rozhodol, že dievčatká budú mať dlhé vlásky, nosiť šaty, ružové oblečenie a náušnice? A bolo to tak vždy? Poďme sa na to pozrieť.
 


Ružová výbavička = bude to dievčatko

Keď stretnete mamičku s ružovým kočíkom a v ňom spiace bábätko v ružovom overale, bude vám jasné, že ide o dievčatko. Ale nebolo to tak vždy. Ešte pred pár desiatkami rokov bola ružová farba doménou mužov, pravdepodobne kvôli tomu, že ide o odtieň červenej. Červená farba bola vždy symbolom sily a boja, a navyše bola výraznejšie ako modrá. Takže zatiaľ čo chlapci vyrastali obklopení ružovou, dievčatká nosili jemnú dievčenskú modrú.

Približne po druhej svetovej vojne sa toto rozdelenie začalo meniť. Vojaci mali modré uniformy a dievčatá sa začínali líčiť, používať ružové rúže, lícenky a k tomu sa hodilo ružové oblečenie. Nejakú dobu teda boli modrá aj ružová neutrálne a nosili ich aj chlapci, aj dievčatká. To sa ale nepáčilo predajcom oblečenia, pretože toho predali menej - chlapci mohli dediť oblečenie po sestrách a opačne. A tak sa postupne farby zase rozdelili, tentokrát opačným smerom - dievčatká dostali ružovú a chlapci modrú. Teraz je spoločnosť na toto nastavenie tak zvyknutá, že vôbec nepochybujú o tom, že dieťa v modrom je chlapec. Ale ktovie, ako to bude za ďalších desať rokov.


Náušničky len pre dievčatá? 

Ani náušnice neboli vždy doménou žien. Muži aj ženy ich nosili, aby dali najavo svoju príslušnosť k určitému náboženstvu alebo kmeňu, prípadne sa nimi označovali otroci. Do svojich náušníc veľa investovali tiež námorníci, ktorí dúfali, že keby zomreli na mori a ich telo sa našlo, bude im za hodnotu náušníc vystrojený kresťanský pohreb.

Obľúbenosť náušníc je navyše celkom nestála, vždy sa strieda obdobie, kedy ich nosí takmer každá žena s obdobím, kedy sa prakticky nenosia. Takýto zlom môžeme pozorovať aj dnes - až donedávna bolo prakticky tradíciou prepichnúť dievčatám ušká ešte v pôrodnici, ale teraz s tým mamičky častejšie čakajú do doby, kedy dcéra sama prejaví o náušnice záujem. V niektorých krajinách sa navyše uvažuje o zavedení dolnej vekovej hranice, aby sa deti mohli samy rozhodnúť, kedy a kam si náušnice dajú.

Takže ani náušnice nie sú stopercentným poznávacím znamením.


Ostrihať alebo nie? 

Móda účesov je snáď ešte premenlivejšia než farby a náušnice dohromady. Snáď v každom období histórie bola časť mužov, ktorí nosili dlhé vlasy rovnako, ako boli ženy, ktoré sa strihali nakrátko. A dnešná doba nie je výnimkou. Veľa mamičiek navyše strihá svoje dievčatká "na chlapca" rýdzo z praktických dôvodov - ľahšie sa im v lete prezerá hlavička, či nemajú kliešte a navyše sa krátke vlásky ľahšie udržiavajú. Mamička nemusí dieťa každé ráno trápiť česaním zamotaných chuchvalcov a desaťkrát denne mu znovu dávať späť sponku, aby mu vlasy nepadali do očí.
 


Hračky

Zatiaľ čo predtým sa všetky deti hrali spoločne a veľa hračiek neexistovalo, neskôr sa začali objavovať bábiky pre dievčatká a chlapci zase zbierali angličáky. Postupne predajcovia (tentoraz hračiek) zapracovali a začali vyrábať široké spektrum rôznych hračiek rozdelených na dievčenské a chlapčenské. Pre chlapcov sú to rôzne dopravné prostriedky, lopty, meče, obleky hasičov, policajtov alebo vojakov, zatiaľ čo pre dievčatká sú pripravené bábiky, plne vybavené kuchynky, upratovacie prostriedky, prípravky na úpravu vlasov alebo kozmetické hračky.

V poslednej dobe sa ale toto rozdelenie trochu stráca a nie je nezvyčajné vidieť chlapca s bábikou alebo dievčatká, ktoré sa hrajú na pirátov.


Šaty

Mysleli ste si, že aspoň šaty sú a vždy boli doménou žien? Musíme vás sklamať - aj sukne a šaty boli v histórii hojne nosené mužmi. Nejakú dobu boli v niektorých európskych kultúrach dokonca nohavice prísne zakázané. Dnes je síce na našom území zvykom, že šaty a sukne nosia len ženy, ale ako už sme zistili pri predchádzajúcich príkladoch, aj to sa môže z roka na rok zmeniť. Veď ešte pred sto rokmi boli protesty proti ženám, ktoré nosili nohavice a dnes už je to absolútne prirodzené. Tak napríklad za ďalších sto rokov môže byť prirodzené stretnúť chlapca v šatách.
 
 
 

Čo sme sa teda dozvedeli? Aj to, že i keď uvidíme dlhovlasé dieťa v ružovom, ako sa hrá s bábikou, neznamená to na sto percent, že ide o dievčatko. Ak budeme chcieť prehodiť niečo ako "Máte ale peknú dcérenku", bude lepšie počkať, až mamička dieťa osloví. Snáď to nebude Majko alebo Miško. :)