Zaujímalo vás niekedy, čo spája všetkých prvorodených, stredných a najmenších? Ako a čím sa od nich líšia jedináčikovia? Tomu všetkému sa venuje teória súrodeneckých konštelácií, ktorá pracuje s predpokladom, že niektoré charakterové rysy sú spoločné pre všetkých, ktorí sú narodení v danom poradí. Poďme sa na to v krátkosti pozrieť. 
 
Podľa niektorých psychológov je poradie, v ktorom sme sa narodili, celkom zásadné a rozhodne nielen v tom, ako budeme úspešní v práci alebo vo vzťahoch, ale dá sa odhadnúť aj to, akého partnera si vyberieme a ako budeme jedného dňa vychovávať naše deti.


Jedináčikovia

 
Jedináčikovia sú celý svoj život jediným dieťaťom svojich rodičov. Na prvý pohľad to prináša mnoho výhod - väčšinou sú tieto deti lepšie sociálne i finančne zabezpečené, sú v centre záujmu rodičov, majú vždy dostatok pozornosti. Podľa štatistík sa im dostáva lepšieho vzdelania a taktiež zostávajú u rodičov najdlhšie zo všetkých detí.
 
Avšak ako všetko na svete, aj status jedináčika má nejaké nevýhody. Ide predovšetkým o to, že sú neustále ostro sledovaní a tak sa snažia byť vo všetkom maximálne úspešní. Môže sa z neho stať v rôznej miere tak trochu sebestredný egoista, pretože sa všetko vždy točilo iba okolo neho. A taktiež má najmenej kontaktov s vrstevníkmi a je zvyknutý skôr na spoločnosť dospelých. Väčšina jedináčikov má pocit, že si detstvo poriadne neužili. 
 


Prvorodení

 
Prvorodené deti majú niečo spoločné s jedináčikmi, pretože určitú časť svojho života vlastne jedináčikmi boli. Miera podobnosti teda závisí na vekovom rozdiele medzi súrodencami. Niektoré štúdie uvádzajú, že po piatich rokoch sa ďalší súrodenec berie ako nový prvorodený a najstarší zostane jedináčikom. 
 
Aj keď život prvorodených začne rovnako pohodlne ako u jedináčika - má plnú pozornosť všetkých okolo - po narodení ďalšieho dieťaťa sa situácia rapídne zmení. Rodičia mu už nevenujú toľko času, čo, ako časom zistí, môže byť výhoda. Taktiež sa musí starať o mladších súrodencov, ktorých ale vždy dokáže preargumentovať a prípadne prebiť (prvorodení sú štatisticky najčastejšie vyvolávačmi súbojov v rodine).
 
Dá sa teda zhrnúť, že prvorodení sú väčšinou zodpovední, spoľahliví, kritickí, sebavedomí a silní. Rovnako ako jedináčikovia (len o trošku menej) majú veľký zmysel pre perfekcionizmus. 


Prostredné deti

 
Na druhorodené deti sa názory jednotlivých psychológovia líšia. Záleží na tom, koľko má toto dieťa celkom súrodencov, aké sú vekové rozdiely a aký je prvorodený súrodenec. Okrem iného taktiež záleží na tom, či sú rovnakého pohlavia ako prvorodené dieťa, alebo opačného. 
 
Dá sa teda povedať, že sa snažia ísť inou cestou než starší súrodenec pretože majú pocit, že by stáli v tieni prvorodeného (ako sú vlastne celý život). Majú najmenej rodičovskej pozornosti, pretože nič nerobia prvýkrát a zároveň nie sú tí úplne najmenší, čo potrebujú pomoc. Často teda hľadajú pochopenie a pozornosť u kamarátov, v partií alebo v záujmovom krúžku, kde konečne cítia, že tam patria. 
 


"Benjamínkovia" 


Najmladší sú vždy tí najmenší, najroztomilejší, najzábavnejší. Nikdy nie sú sami, všetci ich tak trošku rozmaznávajú a väčšinou sú z nich extroverti. Vedia, že svojich súrodencov už neprekonajú a tak sa o to ani nesnažia. Rodičia aj tak všetko zažili a teraz sa chystajú si poriadne užiť svoje posledné dieťa. Stávajú sa z nich teda veselí, bezstarostní klauni, ktorých nikto neberie naozaj vážne.
  
Samozrejme i u nich nájdeme nevýhody - síce sa narodia do veľkej rodiny, kde je stále nejaká zábava, ale neskôr musia čeliť odchodom súrodencov a zostávajú sami - čo je pre nich celkom nová a nepríjemne smutná situácia. Zatiaľčo prvorodení odišli z rodiny v čase, kedy bola najviac živá, rodičia mladí a plní energie, najmladšie dieťa potom zostane samé s unavenými rodičmi, s ktorými už nie je toľko zábavy. 
 
 
 
Našli ste sa v popise, alebo ste úplne iný, než popisujú psychológovia zastávajúci teóriu súrodeneckých konštelácií? Nech už je to tak, alebo onak, vždy záleží na mnohých okolnostiach - či bolo dieťa plánované, chcené, aká bola výchova, či išlo o veľkú rodinu, malú alebo akokoľvek nekonvenčnú. Klasická ukážková rodina, kde by boli presne tri deti s malým vekovým rozdielom sa totiž dnes už len tak nenájde.